Sedim doma, balim sa a uvedomujem si, ze sa to deje znovu. Zasa opustam realitu a zasa si idem plnit dalsi zo svojich snov. Slzy mam na krajicku, lebo stare zname plati opat a znova. Vsetko po com tuzis mozes dosiahnut, musis len naozaj chciet. aaano, som nejaky precitlively, tak urciteeeeee…
,,Ten pocit, ked sa balis do Kambodze a pri tom pijes caj, ktory si si doniesol zo Sri Lanky, v hrnceku z Londynskeho letiska, ktory si ukradol ked si isiel na anglicku ligu (smejem sa jak paaan) lebo vtedy som pil ako jediny v Costa Cafe kakao a casnicka na mna pozerala ci mi hrkoce :) Tak na znak pokoja a bratskej lasky som si uvedomil, ze tu salku musim mat doma,,
No nic podme naspat do sucasnosti. Klasicky mam cestovatelsky ruksak pozicany este od mojho bratranca, Boris zdravim ta 🙂 Este stale som si nekupil svoj vlastny, ale pravdepodobne dam Borisovi ponuku na odkupenie toho jeho heh. Druhy ruksak potrebujes samozrejme mensi, kedze pohyb po Kambodzi v style Tomb Raidera nebude zrejme uplne easy 🙂 Po niekolkych tripoch za sebou sa Vas zoznam veci, ktore so sebou potrebujete rapidne znizuje a znizuje a zistujem, ze mam v oboch ruksakoch docela dost miesta. Nevadi, zvysne miesto vzdy doplni mamca, ktora neprekvapila opat a na cestu mi upiekla kolac + sunkovy ci salamovy chleba je the best option in the plane :)) btw v lietadle japonci zazerali zeeee WTF?? samozrjeme v zmysle waaaaw that is fantastic.
Cekujem ci mam vsetko, podusticka pod hlavu je jedna z najdolezitejsich veci ( som predsa zhyckany jedinacik, ako si vseci myslia..tomu ver ze som). Aj tak po zbaleni je dolezita len jedna vec, staci, ze mas peniaze a pas, ostatne nepotrebujes. Zatial to platilo vzdy a vsade.
Kedze som sibnuty idem pred odletom z Viedne este na zapas, aby sa nepovedalo, ze si len v pohodicke odsoferujem na Schwechat. na letisko ma nakoniec odviezol VIliam, fotku neprikladam, vyzerali sme ako tepli bratia. Samozrejme su veci, ktore si Lukinko nechava vzdy akoby len tak otvorene, sem tam chyba dokupit nejaka letenka ci ubytko a riesim to zvacsa sediac pred GEJTOM do lietadla.
Plan cesty je uz ale dany, odlietam z Viedne, prilet je do Dubaja, kde prestupim na lietadlo do Bangkoku. V Bangkoku som chcel stihnut dalsi connection flyght do Kambodze. Samozrejme som si to rozmyslel a napadlo ma, ze ked vecer o 18:15 pristanem na BKK – international aeport Bangkok, tak si zaplatim hotel na jednu noc co najblizsie k letisku a co uz, vydam sa tuktukom na potulky do tohto blazninca.
V Dubaji na letisku som vyuzil hodinovu pauzu a ihned sa pripojil na wifi a do googla natukal…what to do in bangkok in one night… vyskusajte, uvidite kolko moznosti Vam vyhodi wuaaaa.
Takze moj plan je okamzite na svete. Po sprche v hoteli, kde noc stoji 18 euro ooooh jes jes objednavam taxi. Vyskusat zjest poulicne jedla na Markete, ist na drink a ukoncit to navstevou najvacsieho GOGO baru v style Hangover 3 – jasne toto som nemohol vynechat 🙂 Bar sa volal Tilac a bolo to tam dost strasne. Bar bol na ulici SOI COWBOI, kde to vyzera ako v bordeli. Vsade to hucalo hlasnou hudbou, vsade thajcanky skoro nahe, ale malo to atmosku, bolo to ine.
Idete cez ulicu a tie zenske Vas az tahaju dovnutra. Chytia vas za ruku, alb rovno okolo krku zeee pod k nam my sme najlepsie 🙂 Stale so slusnostou a pokorou som povedal, ze nie dakujem a spytal sa na klub TILAC, kam som sa chel ist pozriet, kedze to bolo v Hangoveri. No nic, strasne to tam bolo. Dievcinka mala 21 nacupitala ku mne a spustili thajskou anglictinou aaaaaaj vont tu biii jor vajf ju aar prity :))). Menucko hovorili ze 4000 bathov (cca 100 euro) za noc a 3000 bathov za hodinu. Samozrejme, ze to tam bolo riadne nechutne cele, check photos…
Ok, po potulkach a vyskusani jedla som sa vydal zhanat odvoz na hotel. Cena na ceste do centra bola asi 5 dolarov za 45 minut jazdy, teraz chlapci chceli 25, ze prirazka za polnoc.
Poslal som ich kade lahsie, ze volaco vymyslim. Okolo islie chlapec na motorke, podla oblecenia som videl ze rozvaza pizzu. zstavil som ho a pytam sa, ci si nechce zarobit a on ze ano. Ukazal som mu odfoteny hotel a zobral ma. kedze som cital bedeker nakazol som, ze chcem prilbu, lebo nechcem dostat pokutu, tak sme sa presli asi 10 minut inym smerom po prilbu do pizzerie. Odtial sme isli asi 40 minut. CO Vam poviem, chlapec mal asi 17 rokov, v jednej ruke zapnuty telefon s navigaciou, s druhou sa snazil riadit. Isli sme asi 120 medzi vsetkymi tuktukmi. Dufam, ze to mama necita, urcite by bola na mna hrda, ze som svoj zivot zveril tomuto chlapcekovi 🙂 Zaplatil som mu nakoniec 10 dolarov, aj ked sme 3x zabludili a musel tankovat lebo mu dosiel benzin.
Dalsi den rano prilietam do Siema Ream – Kambodza. Krasny hotel s bazenikom, cca 10 minut tuktukom je vzdialeny ANGHOR WAT. Neuveritelne miesto, to by bolo na samostatnu kapitolu. Predstavujem si zivot Indiana Jonesa a spolu s guidom sme to cele presli. Presli sme iba hlavne chramy a trvalo to priblizne 5 hodin. Cena vstupenky bola 35 dolarov + guide stal 55 aj s tuktukom.
Vecer sme boli opat v meste vyskusat jedlo a nocny zivot. Zoberte si, ze tu uprostred nicoho maju lepsie kluby ako u nas. Ta hudba, dj, atmosfera, no proste cele bolo take, ze plan bol, dame veceru a ideme domov. Cela ta atmosfera ta tak dostane, ze sme skoncili v podniku do druhej rano.
Plan cesty sa uz vyjasnil a kupa vnutrostatnych leteniek, nie je ziadny problem, kupis to ako na autobus. Bud priamo na letisku, alb cez net. Prelet zo Sieam Ream do Sihanoukvile trval 40 minut a stal ma cca 70 dollarov. Taxik z letiska do pristavu sme zobrali s dvoma anglicanmi 50/50 a prekecali celu cestu. Lod odchadzala o 2 hodiny, tak preco si neskratit cas obedom na plazi a pritom si nechat spravit pedikuru za par dolarov.
KOH RONG – ostrov patriaci Kambodzi, na ktory prichadzame na speed boat. Rychlo lod trva 40 minut, pomala lod asi 1,5 hodiny. Cena listka asi tak 10 euro. Na ostrove boli 3 zastavky a instinkt mi povedal, ze vystupit na tej poslednej bude naj riesenie. Aj tak bolo, hladali sme klud, ziadnych ludu a nenarusenu prirodu. Biely piesok, skoro az horuca voda a ubytko sme nasli az na mieste.
Bud si vyberiete dreveny domcek ala na strome za 20 dolarov na noc, ale kedze mam rad pohodlie, vybral som domcek za 70 na noc. Elektrika a wifi len od 18tej do 8tej rano, rovnako aj voda. wifi iba na plazi, sem tam 🙂 chvala bohu, aspon klud. Po dvocho dnoch oddychovania, (btw zacvict si rano o 5:30 pri vychode slnka na mole je velmi fajn) sme pozicali motorku, na celom ostrove je ich asi 10 mam pocit. Cesta len po hline strku piesku, cize slovo cesta je silne slovo. Stretame len domacich, ktori sa cuduju, ze sa v tych koncinach cudzinci vezu na motorke. Ano, presne toto sa mi stava casto. Prisli sme na hlavnu plaz, zamerom cesty bolo vytiahnut si nejake peniaze. Nemaju tam bankomat, ale iba nejaky cash pristroj, tetuska ti zoberie kartu, prejde cez terminal a da ti cash z penazenky. Samozrejme, kedze su iba dve ,,tetusky,, na ostrove vypyta si 10% zo zamenenej ciastky. Pandraci. Cize pri 100 eurach platis 10 euro poplatok.
Natankovat do motorky? Ziaden problem. V kazdom zelovoci, v kazdom stanku no skoro vsade najdes coca cola flase naplnene benzinom. Cize kupujeme jednu 1,5 litrovu flasu ,,coca coly,, za 2 dolare a ide sa.
Plavali ste niekedy v noci v oceane? Viete ake je ciste nebo a kolko vidite hviezd, ked raz vyskusate, zabudnete na to, ze okolo Vas je tma a ani nevnimate co vselico moze plavat okolo. Btw svietiaci plankton na zeleno, ked plavas rukami je akoby si caroval, kedze zelene svetlo sa taha za tvojimi rukami.
Po dva a pol dni na nerusenom ostrove odchadzame. Nebolo potrebne tu byt dlhsie, lebo okrem nic nerobenia tu nemozete nic. Pripominam, ze tipci z domceka boli uplne mimo a upratovanie sme im museli pripominat a ze chceme ciste uteraky tiez nevedeli ze sa asi patri.
Bangkok
